Príbeh každého človeka.

Poznať celý príbeh každého človeka, znamená pozorovať ho zo štyroch hlavných uhlov pohľadu. Tým prvým je pohľad obete. (Obeť má vo zvyku volať po odplate.) Tým druhým je pohľad  páchateľa. (Ten väčšinou tvrdí, že je nevinný.) Tým tretím pohľadom  je pohľad nezaujatého sudcu, ktorý pozná dôvody a pohľady oboch strán.  A štvrtý uhol pohľadu..?

Štvrtý uhol pohľadu  nie je z nášho hmotného sveta . Je to pohľad vášho vyššieho „JA“. Je to pohľad, ktorý číta Vaše myšlienky a emócie a zhmotňuje ich do Vášho fyzického sveta okolo Vás. Pozná všetky Vaše pohnútky, vidí do Vášho svedomia. Rozpráva sa s Vaším vedomím aj podvedomím, Vy ho cítite, ale z nejakého dôvodu ho nechcete počuť a porozumieť mu. Následne potom netušíte nič o príčinách udalostí, ktoré sa Vám udejú. Radšej denne bojujete s ich následkami. Nechápete ich zmysel, nevidíte v prekážkach a ťažkostiach posolstvo ani varovanie. Míňate každú príležitosť niečo pochopiť, naučiť sa, duchovne vyrásť. Stále súdite, hoci Vám život dokazuje, aké vrtošivé sú Vaše súdy. Preto si zapamätajte! Nesúďte, aby ste neboli súdený. Nič nie je náhoda, všetky polená pod nohy ste si požili sami. Sú to následky Vašich vlastných rozhodnutí. Všetko sa deje kvôli niečomu  čo to spôsobilo (je to príčina) a všetko čo sa udeje za príčinou, je jej následok. Deje sa to v tú v pravú chvíľu a na tom pravom mieste. Žiadajte a proste teda o silu a pokoru zároveň, aby ste prekážky prekonávali s láskou a odvahou. Aby ste si neublížili a zachovali si tak slnko v duši. Všetci sme na ceste za Šťastím. Každý si volí sám, aké bude to jeho Šťastie a akou cestou k nemu dôjde. Či pôjde okľukami, močiarmi alebo čiernymi roklinami alebo sa rozhodne ísť vždy priamou a rýchlou cestou čistého srdca. Na konci sa rovnako raz všetci stretneme. Koniec cesty a teda aj každého príbehu sa volá – návrat domov – Teda „uvedomenie si cesty po ktorej sme kráčali„  a preto ten štvrtý pohľad, ktorý je vždy prvým je láska, je to prítomnosť dobra v nás.