Klince hnevu
Bol raz jeden mládenec s prchkou povahou. Jedného dňa mu otec dal vrece plné klincov a povedal:
„Zakaždým, keď stratíš trpezlivosť, alebo sa s niekým pohádaš, zatlčieš do brány od záhrady jeden klinec“.
Prvý deň mládenec zatĺkol 37 klincov. V priebehu nasledujúcich týždňov sa postupne učil sebaovládaniu a počet klincov zatlčených do brány sa zmenšoval. Mladík pochopil, že je ľahšie sa ovládať, než zatĺkať klince.
Konečne prišiel deň, keď nezatĺkol ani jeden. Išiel za otcom, aby mu tú novinku oznámil.
Vtedy otec synovi povedal:
„A teraz za každý deň, kedy nebudeš prchký, jeden klinec vytiahni“.
Nakoniec nastal deň, kedy mohol mládenec otcovi povedať, že z brány vybral všetky klince.
Otec s ním išiel skontrolovať bránu a hovorí synovi:
„Správal si sa dobre, ale pozri sa sám, koľko dier zostalo vo vrátach! Už nikdy nebudú také, ako predtým“. Keď sa s niekým hádaš a vyslovuješ na neho nadávky, spôsobuješ mu rovnaké rany, aké zostali tu na tých vrátach. Keď by si pichol človeka takýmto klincom, aj keď potom klinec hneď vytiahneš, rana mu zostane. Je to podobné, ako keď človeku vynadáš, alebo ináč ho slovne urazíš, vyslovené slovo už nejde vziať späť. Je jedno, koľkokrát sa ospravedlníš. Môže Ti byť odpustené, ale rana na duši nezmizne. A rana spôsobená slovami bolí mnohokrát viacej, ako rana fyzická.
Priatelia sú vzácnym pokladom! Prinútia nás k úsmevu, dodávajú nám silu, energiu a odvahu. Sú vždy ochotní nás vypočuť, pomôcť a poradiť nám. Vždy ťa podporia, otvoria ti svoje srdce. Ukáž im, ako si ich vážiš a aký drahí pre teba sú!